Príjemnejší a zdravší chov hydiny – prírodný zeolit a jeho možné použitia (1. časť)

Zeolit je prírodná hornina, ktorá má v poľnohospodárstve ale i iných sférach veľmi veľké využitie. V tomto článku si povieme niečo o tom, ako môžete zlepšiť a spríjemniť chov hydiny.

Pamätám si dosť podrobne na moju krátku návštevu veľkého hydinárskeho komplexu v blízkosti môjho rodného mesta na východe našej republiky. Bolo to viac  ako pred dvomi desaťročiami. Odvtedy sa asi mnohé v hydinárskych zariadeniach pomenilo. Ale vtedy som vôbec nezávidel ľuďom v tých obrovských halách, kde sa starali o tisíce úbohých kurčiat. A plný empatie som sa lúčil aj s o niečo staršími sliepkami. Bolo to tam doslova nedýchateľné.

Dnes všetci dobre vieme, že množstvo rôznorodých škodlivín, vyprodukovaných z akéhokoľvek chovného objektu a zariadenia (kravín, kurín, ošípareň, stajňa, ovčín), dokážeme do určitej miery obmedziť. Ak správne pochopíme podmienky ich vzniku. Parametre chovného prostredia, ako sú teplota, vlhkosť, vetranie, prúdenie vzduchu, hustota zvierat na chovnej ploche či stav a charakter podstielky, výrazne ovplyvňujú tvorbu emisií. Ich optimálnym nastavením sa postupne môžu vytvoriť príjemné podmienky pre ustajnené zvieratá. A aj pre obsluhujúci personál tiež.

Škodlivé emsie pri chove hydiny – a čo na to ten zeolit?

Kurčatá vydávajú do prostredia značné množstvá prachu produkovaného odlupovaním z epitelu. Okrem toho je tu ešte prach z krmiva, kože, výkalov. Znečistenie v takomto špeciálnom objekte predstavuje tak organický ako aj anorganický prach. Aktívne sú tu aj rôzne mikroorganizmy patogénnej povahy (choroboplodné zárodky), prítomný je NH₃, CH₄, N₂O, CO₂ a vodná para H₂O. Na naše chované zvieratá môže prítomný dlhodobý prach pôsobiť mechanicky, imunusupresívne, alergénne alebo aj infekčne. Tieto účinky navyše zhoršuje teplota a vlhkosť vzduchu v chovnom objekte.

Je niekoľko vhodných možností, ako znižovať tieto zlé a nezdravé vlastnosti maštaľného vzduchu, tzv. mikrobiálnu kontamináciu (povrchy maštaľného prostredia vrátane povrchu tiel zvierat). Je možné predísť či znížiť množstvo emisií vo výkrme hydiny napríklad aj takto:

• krmné zmesy používať také, ktoré už majú v sebe primiešané substráty, ktoré už primárne znižujú prítomnosť a výskyt amoniaku v truse vtákov (napr. aj produkty na báze prírodného zeolitu klinoptilolitového typu)
• ošetrovanie hnoja (výkalov, exkrementov, trusu, močovky) už pri jeho skladovaní mimo chovných priestorov; pridávaním rôznych prísad, prekrývanie skládok hnoja krytmi z rôznych materiálov (slama, plasty, drevo, vrstvy prírodného zeolitu)
• biofiltrácia s využitím špeciálnych filtrov s rôznymi adsorbentami (rašelina, kompost, zeolit) dokážu zredukovať emisiu amoniaku o 50% a emisie zápachu až o 95%
• chemická úprava hnoja je založená na snahe o zníženie hodnoty pH čím sa udržuje viac dusíka vo forme amónnych iónov, ktoré sú potom uvoľňované do okolia ako plyn
• suché skladovanie hnoja v otvorených vonkajších prietoroch sa uvoľňuje najviac amoniaku. Prikrytím vhodnou adsorbčnou hmotou (napr. chlorid vápenatý, zeolit, euráza) sa výrazne znižujú emisie tohoto plynu do ovdušia

Pokračovanie článku nájdete tu.