Cysty sú malé vačky naplnené zvyčajne tekutinou, ktorých dôvod vzniku nie je celkom definovaný. Považujú sa však sa chybný vývoj chorodiálneho tkaniva.
Netreba sa prehnane znepokojovať
Cysta choroidálneho plexu je vo všeobecnosti bežne diagnostikované ochorenie u nenarodených detí. Výskyt sa odhaduje na 1-3 deti zo 100. Objaví sa okolo 20. týždňa tehotenstva a väčšinou zmizne do 30. týždňa. Väčšina mamičiek, najviac však prvorodičiek, sa pri takomto náleze vystraší. Skúsenosti mamičiek z portálu Modrý Koník ale potvrdzujú, že sa netreba zbytočne stresovať, pretože tieto cysty sa ešte v brušku alebo krátko po narodení vstrebú. Tieto cysty nie sú zhubné, nevedú k poruchám vývoja ani zníženému intelektu. Preto sa netreba obávať ani scenára, že sa cysta u dieťaťa nevstrebe. Je bežnou praxou, že takéto cysty sú náhodne objavované aj u dospelých jedincov s tým, že nemajú ani nemali žiadny dopad na ich život.
Pokiaľ nastanú komplikácie
Aj napriek priaznivým štatistikám lekári cysty nepodceňujú. Pokiaľ sa ich výskyt znásobí, môžu byť vedľajším prejavom inej závažnej, vrodenej poruchy a treba ich jednoznačne sledovať. Mnohopočetný výskyt niekedy súvisí s Trimozómiou 18. chromozómu tzv. Edwardsovým syndrómom a postihuje asi jedno dieťa z 3000. V takom prípade však môže dôjsť k najhoršiemu, a v 95% prípadov úmrtie nastane ešte v plodovom veku. Táto choroba je však doprevázdaná množstvom signifikantnejších symptómov ako napríklad deformáciou hlavičky, anomáliou chrbtice, stavcov a charakteristickým zovretím palca do pästi.
Netreba sa zbytočne znepokojovať ani pokiaľ sa vyskytla jedna alebo dve cysty s trochu väčším priemerom. Vtedy môžu cysty zabraňovať prietoku mozgomiešneho moku a preto sa odstránia operatívne po narodení dieťaťa. Tento priebeh je však veľmi zriedkavý a aj tieto cysty sa časom vstrebú.
Keďže každý orgán sa vo vnútromaternicovom vývoji zložito mení cysta sa môže vyskytnúť aj na iných orgánoch ako napríklad na obličkách alebo pľúcach. V takýchto prípadoch je mamička poslaná na špecializované oddelenia, kde sa sleduje funkčnosť jednotlivých orgánov a následne sa podnikajú kroky na zamedzenie rizika.